album: Introvertná show

K oltáru - si šije habit
jeden sen - o sieni slávy
do rámu tvár vsadí
A má ohlávku
a oprátku

netuší - jak sa odmeniť inak
na ihly - ako fakír si líha
Privolá slabosť
Pre svoju spásu má
Novú žiadosť už dosť

Chcel zostať svoj tak do látok
Nakladá srdce - hľadá čo
v rulete boha či mier
potlesk pri klaňaní na záver

Chcel zostať svoj, hrá s osudom
Zakladá dušu na úrok
Obrazu čo zaňho starne niet
Klania sa bez kytice nakoniec

Ľúbi zpola ľutuje sa celý
nech láska skúsi len zmeniť ten zvyk
posvätí telo a ním zaplatí
kým z neho - nie je nič

Večnosť tam a pred nami opäť
svätyňa pýta stále novú obeť
sny padajú, rastú chute
pre ne sa osud tvoj
deje opäť

Chcel zostať svoj tak do látok
Nakladá srdce - hľadá čo
v rulete boha či mier
potlesk pri klaňaní na záver

Chcel zostať svoj, hrá s osudom
Zakladá dušu na úrok
Obrazu čo zaňho starne niet
Klania sa bez kytice nakoniec

Do karantény malý hneď
Kúsok zo seba dám
Pretože keď navlečiem
Myseľ do iných ľudí
Zo seba kúsok stratím keď
Keď do nich nazerám
Kým ešte mám posledný
Viem kto som ja a kto ty

Vieš z brechotu pier
Slová neviem
Čítať radšej

Sa spúšťam v mrákotách
Z výšky ako na katafalk
Ako v čínskych chrámoch
mi v hlave hučí chcem byť
Na inom konci planéty

Spomeň si na karneval
Mozog jak kredenc plný ľudí
Až ho zo zbytočných slov
Zožieralo jak acetón

Tme farby padli za obeť
Na páliace oči mi tlačí
Prúd slov kde zmyslu niet
S nohou na zemi spím

Vieš z brechotu pier
Slová neviem
Čítať radšej

Sa spúšťam v mrákotách
Z výšky ako na katafalk
Ako v čínskych chrámoch
mi v hlave hučí chcem byť
Na inom konci planéty

Až kam sa dá
Nechaj ma niesť
Dnes iba ja
Nechaj ma niesť
Až kam sa dá
Na prvú opäť
si príkážem stáť

Sekundy dve
každá noc má
na prvú spím
na druhú vstať
len dnešná nič
tak už chcem byť
na inom konci planéty

Slová vyznaní
na prach - na zemi
jej smiech premenil

to nenapraví
nič len schovaný
tromf čo v zálohe mám

Obrazy žien,
čo žijú na pozadí,
monitorov, kde môže každý
odmietnutý
mať koniec šťastný

V mysli sám, keď líham
zavriem oči sa zakloním čas
modlením netratím

Ako cherubín vznášam sa najradšej sám
zasnúbený
s obrazom v zrkadlách

Bájky a vidiny najradšej mám
zo zlúčenín
miešam pomery si po kvapkách

Si objednaná
akú profesiu máš
radšej netuším

keď si rozopínaš
blúzku mi hovoríš….
môj najplachejší

Dotyky rúk osve dopadajú
na moju tvár, bez zmeny meravú
chladivý prst - povrch gumený…

Na obrazovke iná než živá
ti nepodobná - z iného sveta - krásu mať
zas vyzerám ...

Ako cherubín vznášam sa najradšej sám
zasnúbený
S obrazom v zrkadlách

Bájky a vidiny najradšej mám
zo zlúčenín
miešam pomery si po kvapkách

Vo všetkom kriku
do ticha vie
hlavu si zložiť
ľahkú jak sneh

V najtuhšom stisku
sval nezapre
do kľudných vnorí
myseľ si miest

Vtedy je
Čistý jak dieťa
čistý
Opäť je čistý

Čistý kam sa až spúšťať smie
Keď taký nápor ani len
nezvládnu srdcia veľké

Čistý
s nepravdou ticho sa prie
Že slabosť sila je vie
Občas oči nemať chce

V zovretí sľubov
ťažkých jak svet
hudba jej vecí
najmenších znie

Z väzenia ľudí
opitých beží
do raja vecí
najobyčajnejších

Vtedy je
Čistá jak dieťa
čistá
Opäť je čistá

Čistá kam až sa spúšťať smie
Keď taký nápor ani len
nezvládnu srdcia veľké

Čistá
S nepravdou ticho sa prie
Že slabosť sila je vie
Občas oči nemať chce

Od všetkých preč prace si
triašku čo oči klopí
lúči sa popravde s ním
tým že nie miesto áno vraví

Starostlivo si vnesie
ďalšieho do kartoték
čo všetku nádej mu dnes
smutne vzala svojim nie

Dávky lásky bezpečnej niet
Zlúčeniny nestálej
Smiech strieda plač strieda smiech
Ak máš strach tak ťa obíde

Všetky nenaplnené
lásky dá do šanónov
Nebol čas odpovedať
zľakla sa ona aj on

Tam zostáva napísané
meno čo nevysloví
Vo vnútri srdca a na ňom kríž
za nocí tmavých horí

Dávky lásky bezpečnej niet
Zlúčeniny nestálej
Smiech strieda plač strieda smiech
Ak máš strach ťa obíde

Má strach keď dav jej zo všetkých strán
jak na poprave volá
nech ruka ruke dá putá
dá a on odvedie ťa

Do krajín
Kde bez povolení
vedľa seba
ležia len
on a ona
vedľa seba

Opakujú sa ako chyba
schránky sú to stále
nové iba

Opakujú sa ako rýmy
pády ktorých
nezachytí

Ruka čo si na perách drží prst
Ruka čo vtlačí ti šatku do úst

Nestačí krok malý
na mesiaci ak otlačíš

Materiál ja a ty
rovnaký dnu aj von
to aj to, ona on
nemo či jazykom

V materiáli živom
Kúsok máš vo všetkom
Obsahom je tvoj
Násobok i zlomok

Opakujú sa ako javy
Zrážky ktorých
Nezastavíš

Opakujú sa ako ťahy
Nožom ktorý
Kosť oddelí

Ruka čo si na perách drží prst
Ruka čo vtlačí ti šatku do úst
Nestačí
Krok malý
Na mesiaci
Ak otlačíš

Materiál ja a ty
rovnaký dnu aj von
to aj to, ona on
nemo či jazykom

V materiáli živom
Kúsok máš vo všetkom
Obsahom je tvoj
Násobok i zlomok

Dve podstaty
Stoja vždy sebe proti
Vedú rozprávkami
Boje oslepení
Zapustené do tela ako jedy
Kliknú na byť či nebyť
Pre pletky ľudí

Čo ich sýti tak práve to ich ničí
To čo ich chladí horí odkrojení
Od krajiny celkom dokonalí
Toto nie sme už my

Keď sa nedá nájsť ani jeden len
Keď sa budím so strachom a bodov niet
Keď sa strácajú až na jeden tak pre
ten jeden sa vydám čo môj drží svet

Pokým nespím
aj keď posledný

Vždy musím nájsť aspoň jeden len
okrem melódii iných bodov niet

Zo zlorečení a z prebdených
nocí a z hádky, z najväčších chýb
z vety čo vziať nejde späť prehodenej
len tak staviam mosty z bodov zložené

Pokým nespím yeah
Aj keď posledný

Vždy musím nájsť aspoň jeden len
okrem melódii iných bodov niet

Keď stráca sa musím sa vydať preň
veď je to posledné čo môj drží svet

Musím nájsť
body pevné
sa strácajú
po druhom jeden
prebúdzam sa a bodov niet
kým zaspím vezmem na milosť svet

Pokým nespím yeah
Aj keď posledný

Vždy musím nájsť aspoň jeden len
okrem melódii iných bodov niet

Keď stráca sa musím sa vydať preň
veď je to posledné - čo môj drží svet

Na jediný
život si mám
z tých čo žijem
všetko vsadiť

nemožno všetky naraz
naraz prežiť
keď len posledný
život už máš
a len jeden deň

V hre je bank
o celý svet
V kútku duša
veriť chce
že neumrie
veď na všetko je
iba deň

Si každý deň
ticho vravím
nech už je len
deň zajtrajší

Sa ponorím
na čas celý
do „teraz a tu“
kým len posledný

život už mám
a len jeden deň
V hre je bank
o celý svet
V kútku duša
veriť chce
že neumrie
veď na všetko je
iba deň

špeciál:
v tme ako oči svietia
kreslia lúče v tieňoch
najjasnejšia je tma
cestou k hviezdam domov

času jeden pohár
vypitý je naraz
životov tisíc
má sekunda každá

čísla sa zmyjú
jak krieda z tabúľ
svetelné roky
do diaľok plujú

Aj keď svet - zachytím v kameni
V kameni, v zátiší, ako cín
ako cín - do vody, vyliaty
vyliaty sa mení, rozpitý

Rozprášená vôňa kúsky snov pamätá
Je opojná až
piesok cez prsty prepadá
ako to čo sa
stalo dnes
zabudneš nakoniec
Kto vravel že vo sne sen život len je

Milión nespasí svet starý
Dávny film, stratený, v pamäti
V pamäti, čo vlny, nezmyli
na piesku vyryté uvidím

Rozprášená vôňa kúsky snov pamätá
Je opojná až
piesok cez prsty prepadá
ako to čo sa
stalo dnes
zabudneš nakoniec
Kto vravel že vo sne sen život len je

Spod mihalníc svet sa vlní
Kým na sen sa rozpamätáš
Z okna von sa nepozri
Inak sa jak anilín
Obrazy zo skla zmijú
Ako v hre na telefón
Na konci niečo iné
Na teba čaká

Rozjasnená túžbou tvár
Cez oči má kto jej dal
Pásku prekrytú čie to oči sú
Nevidím

Keď neviem kadiaľ ísť
Spolieham na iných
Pri každom zatmení
mi svietia

Edgar Charles Brett a Jim
Aldous John Paul David
Martin Ian Michail

Pár ich na nebi
Svieti do tmy
Z hĺbky nocí
Na cestu
Svietia, svietia

Keď slová neviem nájsť
iní ich povedia
Sú čierne z papiera
z papiera svietia

Milan Arthur George Marc
Andy Jeff Kurt Oscar
Frank Lou Brooks Bernard

Pár ich na nebi
Svieti do tmy
Z hĺbky nocí
Na cestu
Svietia, svietia...